Ludo je známa stolová hra, ktorú hrajú dvaja alebo štyria hráči pomocou farebných figúrok a hracej kocky. Hra je obzvlášť populárna v Indii, Európe a Južnej Amerike. Existuje niekoľko jej variantov a mnoho rôznych názvov, z ktorých niektoré sú registrovanými ochrannými známkami — prevažne európskych spoločností.
História hry
Slovo ludo v latinčine znamená „hrám sa“, ale tento názov sa objavil až oveľa neskôr — keď sa hra už rozšírila z južnej Ázie do Európy. Historickým domovom Luda je India, kde sa táto hra hrávala už v 6. storočí nášho letopočtu — vtedy však ešte bez použitia kocky.
Finálna verzia hry, v ktorej sa hráči striedajú v hode kockou, bola patentovaná v Anglicku v roku 1896 Alfredom Collierom a uvedená na trh pod názvom Royal Ludo, čím sa zdôrazňoval jej status „kráľovskej“ stolovej hry.
Na prelome 19. a 20. storočia bola táto hra veľmi obľúbená medzi námorníkmi britského námorníctva. Po niekoľkých úpravách pravidiel dostala nový anglický názov — Uckers. Vo Švédsku sa rozšírila verzia s názvom Fia (plný názov: Fia med knuff, čo znamená „Fia s postrčením“), a vo Švajčiarsku sa nazýva Eile mit Weile, čo doslovne znamená „Ponáhľaj sa pomaly“.
Existuje aj maďarská verzia — Ki nevet a végén („Kto sa smeje naposledy?“), nemecká — Mensch ärgere Dich nicht („Človeče, nehnevaj sa“) a francúzska — Jeu des petits chevaux („Hra malých koníkov“). V Španielsku sa upravená verzia volá parchís a v Kolumbii parques. Tieto adaptácie sa môžu líšiť dizajnom hracej dosky, počtom figúrok a konkrétnymi pravidlami.
V mnohých krajinách je hra sprevádzaná miestnymi tradíciami — od vtipov a zaklínadiel pre šťastie až po zložité regionálne pravidlá, ako napríklad povinné vyradenie súperovej figúrky po príchode na rovnaké pole.
Podstata hry však zostáva rovnaká — menia sa len názvy a mechanické detaily. Hoci má hra indický pôvod, západné adaptácie výrazne zmenili jej mechaniku a vzhľad, a tým sa vzdialili od pôvodného pačisi — tradičnej stolovej hry, ktorá sa v Indii hrávala celé stáročia.
Okrem toho sa Ludo rozšírilo nielen na Západ, ale aj na Východ. Napríklad vo Vietname je veľmi populárne pod názvom Cờ cá ngựa („Hra morských koníkov“) a v čínskej kultúre existuje podobná hra s názvom 飞行棋 („Lietajúce šachy“), kde sa figúrky pohybujú po krížovom poli a môžu „lietajúco“ preskakovať cez špeciálne políčka.
Zaujímavosti
- Ludo pochádza zo staroindickej hry pačisi, ktorej história siaha viac ako 1 500 rokov do minulosti. Hrala sa už počas ríše Gupta, približne v 6. storočí. Dôkazom jej obľúbenosti sú kamenné herné dosky vyryté na terasách pevnosti Ágra v Indii, ktoré sa zachovali dodnes.
- V pôvodnej verzii sa namiesto kocky používali mušle kauri alebo špeciálne paličky, ktoré sa hádzali na zem. Počet strán obrátených nahor určoval počet krokov.
- Cisár Akbar I. Veľký (16. storočie, dynastia Mughalov) miloval pačisi natoľko, že ho hrával na obrovskej kamennej doske s „živými“ figúrkami — sluhami, ktorí sa pohybovali namiesto nich.
- V niektorých školách v Indii a Nigérii patrí Ludo medzi odporúčané hry počas prestávok.
- V niektorých školách v Bangladéši a Pakistane bola hra dočasne zakázaná, pretože deti sa kvôli nej hádali alebo vynechávali vyučovanie, aby mohli hrať.
Stačí si zahrať len raz — a pochopíte: Ludo spája, baví a prináša skutočné vzrušenie, radosť a chuť víťazstva!