Backgammon online, zadarmo

Backgammon — je jednou z najstarších stolových hier na svete, ktorej história siaha niekoľko tisícročí do minulosti. V nej sa pozoruhodne spája jednoduchosť pravidiel s hĺbkou strategických možností, čo hre umožnilo prežiť stáročia a získať popularitu v mnohých krajinách sveta. Backgammon sa odlišuje od iných logických hier zriedkavou rovnováhou medzi náhodou, ktorú prinášajú hody kockou, a zručnosťou, ktorá si vyžaduje výpočet a taktické myslenie. Vďaka tomu si hra získala osobitné miesto v kultúre rôznych národov — od perzských kráľovských dvorov až po moderné kaviarne — a oprávnene sa považuje za jednu z najelegantnejších a intelektuálne najzaujímavejších foriem zábavy.

História Backgammon

Najstaršie počiatky hry

Archeologické dôkazy ukazujú, že predchodcovia hry Backgammon existovali už v hlbokej staroveku. V Iránu (staroveká Perzia) boli objavené herné súpravy staré približne päťtisíc rokov — dosky s jamkami a hracími kockami — patriace ku kultúre Džiroft. Jedným z možných predobrazov hry je Royal Game of Ur (Kráľovská hra z Uru), rozšírená v Mezopotámii okolo roku 2600 pred n. l. Tak ako Backgammon, aj táto hra predstavovala súťaž šťastia a zručnosti s použitím figúrok a kociek.

Písomné pramene z antiky spomínajú rímsku hru Latrunculi, ktorá bola strategickým súbojom s figúrkami, ako aj neskoršiu byzantskú hru Tabula, ktorá mala dosku s 24 políčkami a 15 figúrkami pre každého hráča. Už vtedy cieľom hry Tabula bolo čo najrýchlejšie previesť svoje figúrky po doske a stiahnuť ich skôr než súper — princíp veľmi blízky modernému Backgammonu.

Perzská legenda o vzniku Backgammon

Hra, ktorá sa najviac podobá dnešnému Backgammonu, vznikla v Perzii počas Sásánovskej ríše (3.–6. storočie n. l.). Perzský názov hry — Nard (نرد) — je skráteninou Nardshir, čo v preklade znamená «hra statočného Ardašíra». Podľa legendy hru vymyslel vezír Buzurgmehr (بزرگمهر) na dvore kráľa Chusrova I. Anúšírvána (خسرو انوشیروان). Podľa povesti Buzurgmehr vytvoril novú hru ako odpoveď na indické šachy, aby ukázal intelektuálnu prevahu Perzie.

V epickej básni «Šáhnáme» (شاهنامه) perzského básnika Firdúsího (فردوسی) je táto legenda opísaná obzvlášť živo a spája vznik hry s menom múdreho vezíra. Hoci neexistujú historické dôkazy o konkrétnom autorovi, samotná legenda poukazuje na perzský pôvod Backgammon a na jeho význam na kráľovských dvoroch Perzie.

Rozšírenie hry na Východe a vznik dlhého a krátkeho Backgammon

Z Perzie sa Backgammon široko rozšíril po Blízkom východe, Strednej Ázii a ďalej. Už v 7.–8. storočí sa spomína v arabských prameňoch pod názvom «taht-e-nard». Prostredníctvom arabského vplyvu, ktorý sa rozšíril až na Sicíliu, sa hra dostala do severnej Afriky a na Pyrenejský polostrov: predpokladá sa, že do Európy prišla po prvýkrát v 10. storočí pod menom Tables (— «dosky»).

Hra bola známa aj v Číne: historické kroniky spomínajú šuang-lu (雙陸) — hru podobnú Backgammonu, ktorá podľa tradície vznikla v západnej Indii a bola prinesená do Číny počas dynastie Wej (220–265 n. l.). V 5.–6. storočí n. l. sa šuang-lu rozšírila a stala sa obľúbenou formou zábavy. V Japonsku si podobná hra s názvom sugoroku (双六) získala takú obľubu, že cisárovná Džitó (持統天皇) ju v roku 689 zakázala kvôli nadmernej závislosti obyvateľstva od hazardu. Tieto fakty dokazujú, že už v stredoveku mala hra Backgammon mnoho miestnych variantov a názvov.

Backgammon v stredovekej Európe

V Európe boli hry podobné Backgammonu známe pod názvom Tables. Prvá písomná zmienka o hre sa nachádza v anglosaskom rukopise z roku 1025 (Codex Exoniensis), kde sa uvádza: «Dvaja muži si sadnú hrať Tables...». V 11. storočí sa podobné hry objavili vo Francúzsku pod názvom Trictrac a rýchlo si získali obľubu medzi aristokraciou a milovníkmi hazardu.

Francúzsky kráľ Ľudovít IX. Svätý (Louis IX) vydal v roku 1254 nariadenie, ktorým zakázal svojmu dvoru hrať hazardné hry, vrátane Tables. Napriek zákazom sa hra ďalej šírila: v Nemecku pochádzajú prvé zmienky z 12. storočia, na Islande z 13. storočia. V Španielsku kráľ Alfonso X. Múdry (Alfonso X de Castilla) venoval v roku 1283 časť svojej známej knihy «Libro de los Juegos» (Kniha hier) hre Tables (Todas Tablas), kde podrobne opísal jej pravidlá.

Do 16. storočia sa stolové hry so kockami stali bežnou súčasťou každodenného života v celej Európe. Neexistovali však jednotné pravidlá: každá krajina a región mali svoje vlastné varianty. Vo Francúzsku sa hrala hra Trictrac, v Taliansku Tavole Reale, v Španielsku Tablas Reales, v Nemecku Puff. V Anglicku sa dlhý čas používal všeobecný názov Tables a až začiatkom 17. storočia sa objavilo slovo «Backgammon». Etymológia názvu nie je presne známa: podľa jednej teórie pochádza zo staroanglických slov back («späť») a gamen («hra»), čo odráža podstatu hry — návrat kameňov domov; podľa druhej teórie pochádza z waleských slov bach («malý») a cammaun («bitka»). Tak či onak, termín sa ujal a označoval variant hry so «skrátenými» pravidlami, teda s možnosťou vyhadzovania figúrok.

Vznik dlhého a krátkeho Backgammon

V stredovekom Rusku a susedných krajinách bola hra známa pod perzským názvom Nard. Cez Kaukaz a Strednú Áziu sa Backgammon dostal na územie Gruzínska (kde sa od 17. storočia nazýval nardii) a neskôr k Kalmýkom a iným národom pozdĺž Volgy a Sibíri. V Rusku a ďalších krajinách bývalého ZSSR sa Backgammon rozšíril v 20. storočí a stal sa tradičnou stolovou hrou, obzvlášť obľúbenou na mestských dvoroch a v kúpeľných mestách. Postupne sa ustálili dve hlavné verzie pravidiel: dlhý Backgammon a krátky Backgammon.

Dlhý Backgammon je staršia verzia, blízka staroperzskej hre Nard. V dlhom Backgammon všetky figúrky začínajú hru z jednej pozície («hlavy») a pohybujú sa v rovnakom smere pre oboch hráčov; zrazené figúrky sa nevyhadzujú — políčko obsadené jednou figúrkou sa stáva pre súpera neprístupným. Tento variant je populárny na Východe a v postsovietskych krajinách a často sa považuje za klasický Backgammon.

Krátky Backgammon je naopak západný variant, v ktorom je počiatočné rozmiestnenie figúrok rozložené po doske, ťahy hráčov sú vedené opačnými smermi a figúrky možno «vyhodiť» a umiestniť na bar (stredovú priečku dosky). Krátky Backgammon sa v Európe rozšíril od 16. storočia a v 17.–18. storočiach sa stal známy aj v Amerike. Obe verzie majú spoločný základ, no odlišné taktické dôrazy a vyvíjali sa paralelne v historickom kontexte.

Rozvoj hry v novoveku

V 17. storočí sa hra Tables v Anglicku zmenila a prakticky sa premenila na krátky Backgammon. Prvé spoľahlivé použitie termínu «Backgammon» pochádza z roku 1635. Anglickí hráči rozlišovali nový variant od starého, známeho ako Irish (írske Backgammon), ktorý sa považoval za vážnejší, avšak postupne ho krátky Backgammon vytlačil. V roku 1743 bol v Londýne vydaný prvý podrobný traktát s opisom pravidiel a stratégií — «A Short Treatise on the Game of Back-Gammon» od Edmonda Hoyla (1753, «Krátky traktát o hre Backgammon») — ktorý stanovil základné pravidlá krátkeho Backgammon tej doby. Zaujímavé je, že v 18. storočí sa hra stala populárnou aj medzi duchovenstvom, napriek dlhodobému odsúdeniu hazardu cirkvou.

Do 19. storočia pravidlá krátkeho Backgammon prakticky nadobudli modernú podobu. V polovici storočia sa všeobecne používala priečka (bar) pre zrazené figúrky a víťazstvo v partii mohlo mať hodnotu jedného, dvoch alebo troch bodov: jednoduché víťazstvo — keď hráč ako prvý stiahne všetky svoje figúrky; gammon — dvojité víťazstvo, ak víťaz stiahne všetky figúrky a porazený nestiahne žiadnu; a backgammon — trojité víťazstvo, keď víťaz stiahne všetky figúrky, zatiaľ čo súper nestiahne žiadnu a má aspoň jednu figúrku na bare alebo v dome víťaza. Tento systém bodovania sa stal základom moderných pravidiel krátkeho Backgammon.

Najnovšie zmeny — kocka na zdvojnásobenie a znovuzrodenie záujmu

Najväčšou inováciou 20. storočia bolo zavedenie kocky na zdvojnásobenie. V 20. rokoch 20. storočia bola v herných kluboch v New Yorku vynájdená špeciálna Doubling Cube s hranami označenými číslami 2, 4, 8, 16, 32 a 64, ktorá umožňovala zvyšovať stávky počas hry. Táto kocka urobila hru zložitejšou tým, že pridala prvok hodnotenia rizika: hráč už nemusel iba zručne pohybovať kameňmi, ale musel aj vedieť odhadnúť správny moment, kedy navrhnúť zdvojnásobenie stávky, podľa pravdepodobnosti výhry.

So zavedením kocky na zdvojnásobenie sa Backgammon stal intelektuálnou a napínavou hrou na novej úrovni, čo prispelo k jeho popularite medzi elitou. V 60. rokoch 20. storočia dosiahol záujem o hru skutočný vrchol v Spojených štátoch a Európe. Významnú úlohu v tomto oživení zohral princ Alexis Obolensky — potomok ruských aristokratov usadený v Amerike, známy ako «otec moderného Backgammonu». V roku 1963 založil Medzinárodnú asociáciu Backgammonu, vypracoval jednotné oficiálne pravidlá a zorganizoval prvé veľké turnaje. Už v roku 1964 sa v New Yorku uskutočnil medzinárodný turnaj s účasťou mnohých celebrít a v roku 1967 sa v Las Vegas konali prvé majstrovstvá sveta v Backgammon.

Hra sa rýchlo stala módnou: Backgammon sa hrával v súkromných kluboch, na univerzitách a spoločenských podujatiach. Organizovali sa turnaje sponzorované veľkými spoločnosťami, objavili sa známi šampióni a autori strategických kníh, čo posilnilo postavenie Backgammonu ako intelektuálnej a prestížnej zábavy.

Na konci 20. storočia si Backgammon zachoval popularitu v mnohých krajinách. V niektorých štátoch východného Stredomoria je Backgammon dodnes považovaný za národnú hru: v Grécku, Turecku, Libanone, na Cypre a v Izraeli je hlboko zakorenený v ľudovej kultúre. Veľká Británia a Spojené štáty vytvorili národné federácie Backgammonu, ktoré pravidelne organizujú majstrovstvá a ligy.

Od začiatku 90. rokov vstúpil Backgammon do digitálnej éry: vznikol softvér na hru proti počítaču a analýzu partií, a s rozvojom internetu sa objavila možnosť hrať online so súpermi z celého sveta. Takto sa hra, ktorá vznikla v staroveku, dokázala prispôsobiť novým epochám a technológiám bez toho, aby stratila svoju intelektuálnu príťažlivosť.

Zaujímavé fakty o Backgammon

• Kráľovské partie a diplomatické dary. Backgammon bol od nepamäti považovaný za hru šľachty a často sa stával súčasťou diplomatických darov. V 40. rokoch 18. storočia daroval osmanský sultán Mahmud I (محمود) francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XV (Louis XV) luxusnú súpravu Backgammonu vyrobenú z dreva s perleťovou intarziou — symbol rafinovanosti a rozumu. Takéto dosky, zdobené zlatom, slonovinou alebo korytnačím pancierom, sa uchovávali v kráľovských zbierkach ako znak vysokého postavenia. Súpravy z 18. storočia sa dnes na aukciách oceňujú na desiatky tisíc dolárov, najmä ak patrili známym historickým osobnostiam.
• Zákazy a vynaliezavosť hráčov. Počas svojej dlhej histórie bol Backgammon viackrát zakázaný kvôli súvislosti s hazardom. V roku 1254 zakázal francúzsky kráľ Ľudovít IX hru na dvore a v roku 1526 v Anglicku kardinál Thomas Wolsey (Thomas Wolsey) označil Backgammon za «diablov výtvor» a nariadil spáliť všetky herné dosky. Vynaliezaví remeselníci však našli riešenie: v 16. storočí sa v Anglicku začali vyrábať skladacie Backgammonové dosky v tvare knihy. Zvonka vyzerali ako zväzok v knižnici, no vo vnútri sa nachádzalo hracie pole, kamene a kocky. To umožňovalo šľachte tajne hrať zakázanú hru — otvorili «knihu» na partiu a v prípade nebezpečenstva ju rýchlo zatvorili. Takéto súpravy Backgammonu sú dnes cenené ako zaujímavé starožitné kúsky.
• Backgammon v umení a populárnej kultúre. Vďaka svojej popularite sa Backgammon viackrát objavil v umení a literatúre. Holandský maliar Jan Steen (1626–1679) napríklad zobrazil sedliakov hrajúcich Backgammon na svojom obraze «The Game of Tric-Trac», zachytávajúc emocionálne napätie scény. V Ermitáži sa nachádza ďalší Steenov obraz, na ktorom jeden z hráčov prevracia dosku — pravdepodobne po prehratej partii. Neskôr sa Backgammon objavil aj vo filme: vo filme o Jamesovi Bondovi «Octopussy» (1983) hrá hrdina Backgammon s kockami, čo zdôrazňuje atmosféru rizika a psychologického súboja. V orientálnej literatúre a poézii hra často symbolizuje premenlivosť osudu a múdrosť v prijímaní náhod.
• Rekordy a úspechy. Dnes sa organizujú medzinárodné turnaje v Backgammon, v ktorých súperia najlepší hráči sveta. Od 70. rokov 20. storočia sa každoročne konajú majstrovstvá sveta v Backgammon — najprv v Las Vegas a neskôr v Monte Carle — ktoré priťahujú profesionálov z celého sveta. Existujú aj rekordy spojené s dĺžkou hier: v roku 2018 v Azerbajdžane Rustam Bilalov (Rustam Bilalov) ustanovil Guinnessov rekord za najdlhší Backgammon maratón, ktorý trval 25 hodín a 41 minút. Ďalší zaujímavý fakt — minimálny počet hodov kociek potrebný na ukončenie hry je 16 ťahov, čo je teoreticky vypočítaný scenár od matematikov.

Počas storočí sa Backgammon stal neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva mnohých národov. Zrodený v starovkej Perzii prežil obdobia zákazov a znovuzrodení, dobyl Východ aj Západ a zachoval si svoju príťažlivosť až dodnes. História Backgammonu je históriou ľudskej zábavy, v ktorej sa prelína duch súťaženia a zamyslenia — od súbojov dvoranov po stredoveké hostince a elegantné salóny 20. storočia. Dnes Backgammon naďalej spája ľudí rôznych generácií a kultúr a ponúka vzácnu kombináciu náhody a prepočtu. Pochopenie cesty, ktorou táto hra prešla, odhaľuje jej osobitnú hodnotu — ako kultúrneho fenoménu a cvičenia pre myseľ.

Po oboznámení sa s bohatou históriou Backgammonu má človek prirodzene chuť vyskúšať si svoje schopnosti pri doske. V nasledujúcej časti sa pozrieme na pravidlá tejto legendárnej hry — od krátkeho Backgammonu (modernej verzie) po východný dlhý Backgammon — a podelíme sa o praktické rady. Ponorte sa do atmosféry múdrosti a vzrušenia, ktorú Backgammon ponúka, a objavte svet logických súbojov a starobylých tradícií.

Backgammon — je stolová hra pre dvoch hráčov, ktorá sa hrá na špeciálnej doske s 30 kameňmi — 15 bielymi a 15 čiernymi — a dvoma kockami. Doska má 24 bodov (úzke trojuholníky) rozdelené na dve polovice stredovou priehradkou. Každý hráč posúva svoje kamene podľa hodov kockami, pričom sa snaží viesť ich po doske a zložiť ich skôr ako súper. Partia Backgammonu zvyčajne trvá od 5 do 30 minút — v závislosti od hodov a úrovne zručnosti hráčov; stačia dvaja hráči a štandardná sada hry.

Z mechanického hľadiska je Backgammon súťažný pretek s prvkom náhody. Každý hráč hádže dvoma kockami a posúva svoje kamene po doske, pričom sa rozhoduje, ktorý kameň a o koľko bodov posunúť. Každý hod vytvára novú situáciu a úspech závisí rovnako od šťastia, ako aj od zručnosti — od schopnosti optimálne využiť padnuté kombinácie. Hra je zaujímavá tým, že vyžaduje neustálu rovnováhu medzi rizikom a bezpečím: možno hrať opatrne, vyhýbať sa osamelým kameňom, ktoré sa dajú ľahko zhodiť, alebo odvážne, spoliehajúc sa na šťastie a stavať pasce súperovi.

Backgammon sa cení pre rozvíjanie logického a kombinačného myslenia, schopnosť predvídať ťahy dopredu a rozhodovať sa v podmienkach neistoty. Okrem toho má hra aj estetickú stránku: krásne drevené alebo vykladané dosky, zvuk kociek, rituál hodu — to všetko prináša osobitné potešenie z hraného procesu. Niet divu, že Backgammon zostáva po stáročia obľúbenou hrou pre priateľské stretnutia a duševný oddych.

Pravidlá Backgammonu: ako hrať

Pred začiatkom sa zoznámme so základnými prvkami hry. Doska Backgammonu sa skladá z 24 bodov (trojuholníkov) — po 12 na každej strane. Body sú rozdelené do štyroch kvadrantov po šesť: dve «domáce» zóny (po jednej pre každého hráča) a dve vonkajšie. Uprostred dosky sa nachádza priehradka — stredová deliaca lišta, na ktorú sa v krátkom Backgammonu kladú «zhodené» kamene. Každý hráč má 15 kameňov svojej farby a pohyb určuje hod dvoch kociek s číslami od 1 do 6. Nižšie sú uvedené pravidlá pre dva hlavné varianty hry — krátky Backgammon (moderný backgammon) a dlhý Backgammon.

Krátky Backgammon

• Počiatočné rozostavenie. V krátkom Backgammonu sú kamene každého hráča rozložené podľa presne stanoveného vzoru: 2 kamene na 24. bod (najďalej od «domu» súpera), 5 kameňov na 13. bod, 3 kamene na 8. bod a 5 kameňov na 6. bod. Takto sú kamene rozdelené medzi domácu a vonkajšiu polovicu dosky. Hráči sedia oproti sebe, pričom každý má pred sebou svoju domácu zónu (body 1–6 pre bielych a zrkadlovo pre čiernych). Ťahy sa vykonávajú v opačných smeroch: bieli sa pohybujú proti smeru hodinových ručičiek, čierni — po smere. Cieľom je ako prvý viesť všetky svoje kamene po doske a zložiť ich pred súperom.
• Poradie ťahov. Na začiatku partie hodí každý hráč jednu kocku. Hráč, ktorý hodí vyššie číslo, začína hru a použije obe hodnoty pre prvý ťah. Ak obaja hodia rovnaké číslo, hádžu znova, kým sa výsledky nelíšia. Potom každý hráč vo svojom ťahu hádže dvoma kockami a posúva kamene podľa získaných hodnôt.
• Pohyb kameňov. Čísla na oboch kockách ukazujú, o koľko bodov sa môže pohnúť jeden alebo dva kamene. Každé číslo sa používa ako samostatný ťah. Napríklad, ak padne 5 a 3, možno pohnúť jeden kameň o 5 bodov a druhý o 3, alebo jeden kameň spolu o 8 bodov, ak je medziľahlý bod voľný. Kamene sa môžu pohybovať iba dopredu — smerom k svojej «domácej» zóne, teda k menším číslam bodov. Nie je dovolené postaviť kameň na bod obsadený dvoma alebo viacerými kameňmi súpera. Ak je na bode len jeden súperov kameň (blot), možno ho zhodiť — súperov kameň sa odstráni z dosky a umiestni na priehradku, odkiaľ sa musí neskôr vrátiť do hry.
• Dvojhod. Ak na oboch kockách padne rovnaké číslo (napríklad 6–6 alebo 3–3), hráč môže každé číslo zahrať dvakrát, teda vykonať štyri ťahy namiesto dvoch. Napríklad, pri hode 6–6 môže jeden alebo viac kameňov posunúť o 6 bodov štyrikrát. Takýto výsledok sa považuje za šťastný, pretože umožňuje rýchly postup a môže zmeniť situáciu na doske v prospech hráča.
• Povinné ťahy. Hráč musí použiť obe hodnoty na kockách (alebo všetky štyri v prípade dvojhodu), ak to pravidlá umožňujú. Ak je možný iba jeden ťah, musí sa použiť vyššie číslo. Ak nie je možný žiaden ťah (napríklad ak sú všetky cesty zablokované súperovými kameňmi), ťah sa vynechá. Takáto situácia môže nastať, keď sú všetky kamene na priehradke a vstupné body sú obsadené dvoma alebo viacerými súperovými kameňmi.
• Zhadzovanie a priehradka. V krátkom Backgammonu je možné zhodiť súperove kamene: ak hráčov kameň dopadne na bod, kde je len jeden súperov kameň, ten sa zhodí a umiestni na priehradku — stredovú deliacu časť dosky. Zhodený kameň je dočasne mimo hry. Skôr než hráč vykoná ďalšie ťahy, musí všetky kamene z priehradky vrátiť na dosku. Návrat sa vykonáva podľa hodu kockami: napríklad, ak padne 4 a 6, kameň môže vstúpiť na bod 4 alebo 6 v súperovej domácej zóne, ak tieto body nie sú obsadené dvoma alebo viacerými kameňmi. Ak sú všetky možné body obsadené, ťah sa vynechá. Po návrate všetkých zhodených kameňov sa zvyšné hodnoty hodu zahrajú bežným spôsobom.

Dlhý Backgammon

• Počiatočné rozostavenie a smer pohybu. V dlhom Backgammonu (východná varianta) začína všetkých 15 kameňov každého hráča z jedného bodu — z «hlavy». Hlava bielych sa nachádza na pravom, najvzdialenejšom bode domácej časti čierneho hráča, zatiaľ čo hlava čiernych je symetricky umiestnená na pravom, najvzdialenejšom bode domácej časti bieleho hráča. Inými slovami, obe hlavy sú umiestnené v opačných rohoch rovnakej diagonály hracej dosky. Hráči pohybujú svoje kamene rovnakým smerom — proti smeru hodinových ručičiek (z pohľadu bielych). Na rozdiel od krátkeho Backgammonu sa cesty bielych a čiernych kameňov nestretávajú čelne: akoby sa navzájom prenasledovali okolo dosky. Biely hráč prechádza od svojej hlavy cez domácu zónu čierneho, potom cez vonkajšiu zónu čierneho, ďalej cez vonkajšiu zónu bieleho a končí vo svojej domácej časti; čierny hráč sa pohybuje rovnako — od svojej hlavy v dome bieleho smerom k svojmu domu.
• Poradie ťahov. Poradie prvého ťahu v dlhom Backgammonu sa určuje rovnako ako v krátkom: každý hráč hodí jednou kockou a ten, kto hodí vyššie číslo, začína hru, pričom v prvom ťahu použije súčet oboch hodov. Ak padnú rovnaké čísla, hádže sa znova, kým nevznikne rozdiel. Po určení, kto začne, hráči ťahajú striedavo: každý ťah začína hodením dvoch kociek. Hodnoty na kockách určujú, o koľko polí sa kamene môžu posunúť. Hráč musí použiť obe čísla, ak to pravidlá umožňujú; pri hode dublu (rovnaké čísla na oboch kockách) sa každé číslo použije dvakrát, čo znamená štyri ťahy. Ťah pokračuje, kým nie sú vykonané všetky možné pohyby podľa hodov.
• Pohyb a pravidlá hodov. Pohyb kameňov sa riadi rovnakými základnými princípmi: kameň sa pohne z hlavy o toľko polí, koľko ukazuje hod, za predpokladu, že cieľové pole nie je obsadené súperovým kameňom. V dlhom Backgammonu je zakázané postaviť kameň na pole, ktoré je už obsadené súperom — neexistuje tu žiadne «vyhadzovanie», a pole kontroluje prvý kameň, ktorý naň vstúpil. Preto v tejto variante nie je žiadna «bar» ani vyrazené kamene. Ostatné pravidlá hodov sú rovnaké ako v krátkom Backgammonu: každé číslo na dvoch kockách dáva samostatný ťah (alebo sa môžu spojiť, ak sú všetky medziľahlé polia voľné); pri dublovaní hráč vykoná štyri ťahy tým istým číslom. Ťahy musia byť vykonané vždy, keď to pravidlá povoľujú. Dôležité obmedzenie: z hlavy môže hráč v jednom ťahu vytiahnuť len jeden kameň. Výnimkou je prvý ťah hry: ak padne dubl 6–6, 4–4 alebo 3–3, klasické pravidlá dovoľujú vytiahnuť naraz dva kamene («výstup dvoch kameňov»). Vo všetkých ostatných prípadoch je povolené vytiahnuť z hlavy len jeden kameň za ťah. Toto pravidlo robí začiatok hry strategickejším: nemožno okamžite rozptýliť všetky kamene a postup vyžaduje plánovanie.
• Blokovania a obmedzenia. V dlhom Backgammonu, aj keď sa kamene súpera nedajú vyraziť, blokovanie ich pohybu zostáva dôležitou súčasťou stratégie. Dva alebo viac kameňov na jednom poli robia toto pole uzavretým pre súpera. Hráči vytvárajú tzv. «prime» — sekvencie viacerých obsadených polí — aby spomalili postup súperových kameňov. Napríklad, ak sa uzavrie 4–5 polí za sebou, môže to výrazne zadržať súpera. Pravidlá dlhého Backgammonu však zakazujú «úplné zablokovanie»: nie je dovolené vytvoriť reťaz šiestich po sebe idúcich uzavretých polí, za ktorými by zostali všetky súperove kamene. Aspoň jeden kameň súpera musí mať možnosť obísť blok. Ak šesťpolový blok úplne zadrží všetky kamene súpera, takýto ťah je neplatný. V praxi to znamená, že šesťpolový blok je povolený len vtedy, ak aspoň jeden kameň súpera už prešiel ďalej. Inak zostáva blokovanie kľúčovou taktikou: bez možnosti vyhadzovania sa víťazstvo dosahuje rozumným manévrovaním a vytváraním prekážok.
• Odstraňovanie kameňov. Keď všetkých 15 kameňov dokončí okruh a ocitne sa v domácej zóne (posledných šesť polí), hráč ich začína odstraňovať z dosky, podobne ako v krátkom Backgammonu. Pravidlá sú rovnaké: číslo na kocke umožňuje odstrániť kameň z príslušného poľa; ak na ňom nie je žiadny kameň, je možné pohnúť sa v rámci domu alebo odstrániť kameň z ďalej obsadeného poľa. Keďže v dlhom Backgammonu nie je možné vyhadzovať, proces je jednoduchší: cieľom každého hráča je odstrániť všetky svoje kamene čo najrýchlejšie.
• Bodovanie a víťazstvo. V dlhom Backgammonu sa zvyčajne hrá o jeden bod na partiu. Vyhráva ten, kto ako prvý odstráni všetky svoje kamene z dosky. Ak víťaz odstráni všetky kamene a súperovi zostane aspoň jeden, ide o bežné víťazstvo — jeden bod. Ak súperovi nezostane žiadny kameň, víťazstvo sa počíta dvojito. V oficiálnych zápasoch sa hrá do vopred stanoveného počtu bodov. Dvojkocka sa v dlhom Backgammonu používa len zriedkavo a objavuje sa prevažne v tréningových alebo stávkových hrách.

Začiatočníkom sa často odporúča začať s krátkym Backgammonom, pretože možnosť vyhadzovania robí hru dynamickejšou a zaujímavejšou. Dlhý Backgammon je cenený pre svoju strategickú čistotu: úspech tu závisí takmer úplne od taktiky a prvok náhody sa prejavuje len pri hodoch kockami, takže riziko prehry kvôli náhode je minimálne. Ovládnutím oboch variantov lepšie pochopíš všetky jemnosti tejto fascinujúcej hry.

Tipy pre začínajúcich hráčov Backgammonu

Backgammon — je hra, v ktorej zručnosť prichádza so skúsenosťami. Aby si urýchlil pokrok, je dôležité pochopiť základné taktické princípy a vyhnúť sa typickým chybám. Nižšie sú tipy rozdelené do troch skupín: všeobecné taktické prístupy, chyby začiatočníkov a nápady pre pokročilejšie stratégie. Tieto odporúčania sú užitočné pre krátky aj dlhý Backgammon (s príslušnými úpravami pravidiel).

Taktické prístupy

• Buduj «dom» a kotvy. Snaž sa čo najskôr obsadiť body vo svojej domácej zóne — najmä piaty bod, nazývaný «zlatý bod». Obsadené body v dome sťažujú návrat súperových vyhodených kameňov v krátkom Backgammonu a uľahčujú konečné odstránenie tvojich vlastných. Je tiež užitočné vytvoriť kotvu — bod v súperovej zóne, kde stoja tvoje dva kamene. Kotva (najmä na súperovom 20. alebo 21. bode) slúži ako základňa: spomaľuje jeho postup a poskytuje útočisko pre tvoje kamene. V dlhom Backgammonu je dôležité včas posunúť kamene dopredu a obsadiť niekoľko bodov, aby si nezostal zablokovaný na hlave.
• Nenechávaj kamene osamotené bez potreby. Osamotené kamene (bloty) sú zraniteľné: v krátkom Backgammonu ich môže súper vyhodiť, v dlhom môžu byť zablokované. Snaž sa pohybovať kameňmi v pároch, aby sa chránili navzájom. Pred ťahom zváž: zostane nejaký kameň osamotený na otvorenom bode? Ak áno — rozhodni, či sa oplatí riskovať, alebo je lepšie hrať bezpečne. Nadmerná opatrnosť však môže byť škodlivá: niekedy sa oplatí riskovať blot, aby si obsadil kľúčový bod alebo spomalil súpera. Nájdite rovnováhu medzi bezpečnosťou a odvahou.
• Sústred sa na budovanie blokov (prime-ov). Viaceré tvoje kamene na po sebe nasledujúcich bodoch vytvárajú vážnu prekážku pre súpera. Ideálny prime pozostáva zo šiestich uzavretých bodov, ale aj štyri alebo päť po sebe poskytujú výraznú výhodu. Snaž sa budovať bloky vo svojej vonkajšej zóne, aby si spomalil súpera, alebo v domácej zóne, aby si uľahčil záverečné odstraňovanie kameňov. V dlhom Backgammonu nemožno úplne zablokovať všetky súperove kamene: aspoň jeden musí mať možnosť prejsť. V krátkom Backgammonu je to technicky možné, ale v praxi ťažké. V každom prípade princíp zostáva rovnaký: je lepšie bezpečne uzavrieť bod, než sa pokúsiť vyhodiť ďalší kameň, najmä ak má súper kamene na bare.
• Dávaj pozor na rozloženie kameňov na doske. Vyhýbaj sa hromadeniu príliš veľa kameňov na jednom bode — tzv. «vežiam». Napríklad päť kameňov na jednom trojuholníku je zvyčajne zbytočných: tieto zdroje sa lepšie využijú na kontrolu iných pozícií. Na druhej strane, nenechávaj príliš veľa osamotených kameňov (blotov), aby si ich nevystavil riziku. Hraj flexibilne: snaž sa, aby tvoje kamene boli rozložené tak, že každý hod kockami ponúkne užitočný ťah a posilní tvoju pozíciu.
• Zohľadni fázu hry. Na začiatku je dôležité vytiahnuť kamene z hlavy a obsadiť kľúčové body; v strede hry upevňuj pozície a rozhodni sa, či budeš hrať na preteky alebo spomaľovať súpera; na konci hraj opatrne alebo riskuj podľa situácie — odstraňuj kamene opatrne, ak vedieš, a sťažuj súperovi ťahy, ak zaostávaš.

Chyby začiatočníkov

• Hra bez plánu. Začiatočníci často hrajú «podľa situácie», bez celkovej stratégie. Napríklad, keď uvidia príležitosť zbiť súperovu figúrku, urobia to hneď, bez premyslenia pozície svojich vlastných figúrok. Alebo ženú všetky figúrky dopredu, bez zabezpečenia zadných pozícií. Po každom hode vyhodnoťte situáciu: čo prinesie väčší úžitok — útok alebo posilnenie pozície? Niekedy je lepšie posilniť svoju domácu oblasť alebo presunúť oneskorené figúrky, než riskovať kvôli jednému zásahu.
• Príliš pasívna hra («hra v dome»). Druhý extrém — hra príliš opatrne. Začiatočníci sa často boja nechávať otvorené figúrky a zbytočne strácajú ťahy bezcennými pohybmi. Napríklad neustále presúvajú figúrky vo vnútri domu namiesto toho, aby napredovali. To vedie k strate tempa a iniciatívy. Nebojte sa trochu riskovať, najmä na začiatku partie, keď aj zbitá figúrka má čas vrátiť sa do hry. V Backgammon je tempo rozhodujúce — je lepšie postupovať dopredu s istým rizikom, než stáť a dovoliť súperovi obsadiť všetky kľúčové body.
• Ignorovanie skóre a zdvojenia (pri krátkom Backgammon). V zápasoch na body začiatočníci často zabúdajú na stratégiu zdvojenia. Nevedieť, ako používať zdvojovaciu kocku alebo ako prijať zdvojenie, je chyba, ktorá vedie k strate výhod. Pamätajte: ak máte jasný náskok, ponúknite zdvojenie — inak riskujete, že získate len 1 bod tam, kde ste mohli získať 2. A naopak, keď ste bez šance a veľmi pozadu — je lepšie zdvojenie odmietnuť a ušetriť body do ďalšej partie.
• Nesprávny výpočet pravdepodobností. V Backgammon zohrávajú veľkú úlohu šance, že padnú určité čísla. Častá chyba — nehodnotenie rizika, že figúrka zostane otvorená. Napríklad, začiatočník môže nechať otvorenú figúrku šesť polí od súpera, mysliac si «pravdepodobne netrafí». Ale šanca je pomerne vysoká — okolo 17%. Alebo naopak, bojí sa vzácneho zdvojeného hodu, ktorý súper potrebuje na výhru, aj keď pravdepodobnosť je tiež okolo 17%. Postupne sa naučte základné pravdepodobnosti v Backgammon — ktoré hody sú najpravdepodobnejšie a aká je šanca úspechu určitej akcie. To vám pomôže robiť lepšie rozhodnutia: niekedy sa oplatí nechať jednu otvorenú figúrku, ak je šanca, že ju zasiahnu len 8%, a prínos ťahu je veľký.
• Predčasný prechod do pretekov. V krátkom Backgammon existujú dva hlavné štýly hry — kontaktná hra (so snahou zrážať a blokovať) a pretek (keď sa obaja hráči snažia presúvať figúrky domov, vyhýbajúc sa riziku). Častá chyba — prejsť na preteky príliš skoro, keď má súper stále silnú pozíciu. Napríklad, začiatočník sa môže pokúsiť utiecť so všetkými figúrkami, hoci súper už vybudoval bloky pred ním — nakoniec ho dobehne a zrazí. Alebo naopak, zostať v kontakte príliš dlho, keď už mal utekať (ak je vpredu podľa vzdialenosti). Tu pomáha počítanie pipov — celkového počtu polí, ktoré musí každá figúrka prejsť do cieľa. Naučte sa odhadnúť, kto má kratšiu cestu. Ak ste ďaleko vpredu v pipoch — vyhýbajte sa kontaktu a posielajte figúrky domov. Ak ste pozadu — komplikujte súperovi hru, pretože bez šťastného zásahu nevyhráte.

Pokročilé stratégie

• Riadenie rizika a plánovanie ťahov. Skúsení hráči počítajú dôsledky svojich akcií, hodnotia možné hody súpera a predvídajú, ako sa pozícia zmení po nich. Berú do úvahy, kde nechali osamelé figúrky, ktoré body sú otvorené a aké ťahy môže súper využiť. Premýšľajú ako šachisti: nielen o svojom ďalšom ťahu, ale aj o možných protiťahoch súpera.
• Princíp «bezpečne alebo odvážne». V každej pozícii existuje agresívny a opatrný ťah. Agresívny môže nechať otvorenú figúrku, pokúsiť sa zraziť súperovu alebo vyostriť situáciu; opatrný posilňuje dom, uzatvára body a minimalizuje riziko. Majstrovstvo spočíva v poznaní, kedy použiť ktorý štýl: ak prehrávate, hrajte odvážnejšie, aby ste zmenili priebeh hry; ak vediete — hrajte bezpečne, bez ponúkania šancí súperovi. Rozloženie dosky je vždy dôležité: niekedy sa aj vedúcemu oplatí riskovať, aby urýchlil výhru, zatiaľ čo ten, kto prehráva, by mal čakať na chybu súpera.
• Riadenie skóre zápasu. V zápasoch (napríklad do 5 alebo 7 bodov) sa taktika mení v závislosti od aktuálneho skóre — tomu sa hovorí zápasová stratégia. Napríklad, ak vám chýba len 1 bod k víťazstvu a súper potrebuje 3, mali by ste byť opatrnejší pri ponúkaní zdvojenia, pretože prehra nie je kritická; v takýchto prípadoch platí Crawfordovo pravidlo, ktoré obmedzuje zdvojenie v určitej hre. Poznanie základných princípov zápasovej stratégie je užitočné na turnajoch, aj keď jej podrobné štúdium presahuje základné odporúčania.
• Technické koncovky a odoberanie figúrok. Pri odoberaní figúrok skúsení hráči zohľadňujú množstvo detailov. Napríklad, «pravidlo 25%»: aj keď prehrávate, ale máte asi štvrtinovú šancu na výhru, ak súper urobí chybu, oplatí sa pokračovať v hre. Dôležité je tiež udržať figúrky na vzdialených bodoch domova čo najdlhšie, ak ich súper ešte môže blokovať, aby sa zvýšila šanca na nečakaný backgammon. V dlhom Backgammon je kľúčové — nezostávať príliš dlho na hlave, inak súper stihne vybudovať blok a výrazne zníži vaše šance na výhru.

Hlavná rada — hrajte a analyzujte. Po každej partii je užitočné prejsť si svoje ťahy: kde ste urobili chybu a ktorý ťah mohol byť lepší. Prax a pozorné sledovanie hry súpera postupne zlepšujú vaše schopnosti. Backgammon — hra, ktorú sa dá naučiť za pár minút, ale zdokonaľovať celý život, pričom si užívate každý krok vpred.

Backgammon — fascinujúca hra, ktorá spája šťastie a stratégiu, jednoduchosť a hĺbku. Po naučení pravidiel a zvládnutí prvých taktických techník objavíte celý svet intelektuálnej zábavy overenej časom. Nevadí, ak sa vám na začiatku šťastie neustále mení — každá partia vás naučí niečo nové: trpezlivosť, výpočet, schopnosť prijať prehry a radosť z víťazstiev. Táto hra je výnimočná tým, že sa v nej dá stále zlepšovať: od domáceho hráča až po turnajového majstra.

Keď si vyskúšate svoje schopnosti na doske, pocítite, aký pútavý je Backgammon: budete chcieť odvetu, vyskúšať novú techniku alebo otestovať pozorovanú stratégiu. A čo je najdôležitejšie — hra spája ľudí. Partia Backgammon pri šálke čaju môže zblížiť ľudí z rôznych generácií a kultúr, pretože jazyk kociek a figúrok je pochopiteľný bez slov. Intelektuálny súboj, priateľské vtipy a napätie pri šťastných hodoch — to všetko vytvára jedinečnú atmosféru Backgammon.

Dúfame, že tieto pravidlá a rady vám pomôžu hrať Backgammon s istotou a rozvíjať svoje zručnosti. Aj malé skúsenosti vám umožnia lepšie pochopiť stratégiu, počítať ťahy a užívať si proces. Snažte sa uplatňovať naučené princípy, sledujte súpera a postupne si vytvárajte vlastný štýl — tak sa hra stane zaujímavou aj poučnou. Ste pripravení otestovať sa? Zahrajte si Backgammon online — zadarmo a bez registrácie!